Domov

Kde? Kam? Domov

Čo znamená "domov"? Pre niekoho je to miesto, kam sa vracia, kúsok zeme, v ktorom má korene, niekoľko kubíkov hliny, v ktorej sú pochovaní predkovia a zasadené tie široko-ďaleko najlepšie paradajky (v žiadnom supermarkete také nekúpite!). Špecifická vôňa, ktorá sa vovalí do nosa po otvorení vchodových dverí, pred ktorými pri vyšúchanej rohožke poslušne čakajú otcove fajčiarske papuče. Odlúpnutá omietka zo steny v detskej izbe – pamiatka na príliš prudko strhnutý plagát vášho detského idolu v momente, keď ste sa prestali cítiť dieťaťom. Alebo charakteristický zvuk nie práve najnovšieho a najlepšie naladeného rádia, ktoré v kuchyni každú sobotu vyhráva „Pozor, zákruta!“ Pre iných sú to ľudia – tí živí aj tí mŕtvi, tí, ktorí ostali aj tí, ktorí odišli. A napokon sú takí, pre ktorých je domov iba fráza – rodina je rozhádaná, byt depresívno stiesňujúci a mesto tak klaustrofobicky malé, že sa medzi kostolom a krčmou ani poriadne nemôžete rozpažiť a pri vynášaní smetí stretnete polovicu rodiny a všetky svoje bývalé lásky. No predsa ich k tomu pojmu (či už je to miesto, pocit, človek, vôňa...) niečo púta, zaväzuje, priťahuje (a vzápätí odpudzuje – presne podľa zákonov magnetizmu). Domov má v živote každého človeka veľmi silný význam.

Ale aký je osud „domova“ dnes? Pre mnoho mladých ľudí, ktorí opúšťajú svoje (malé) rodné mesto (na východe) kvôli štúdiu, kariére, láske na západ, je domov pojem ambivalentný, komplikovaný. Väčšina má ako adresu trvalého bydliska uvedený stále ešte rodičovský byt v Humennom, Prešove, Stakčíne, Medzilaborciach... Je domov fyzické miesto? Dá sa nájsť na mape? Dá sa opísať slovami?

Táto hra je akýmsi hľadaním odpovedí na vyššie uvedené otázky. Je o rodine, ktorá nefunguje a predsa funguje tak, ako má, o stereotypoch, ktoré niekedy bavia, inokedy vytáčajú do zúrivosti, no bez ktorých by to skrátka nešlo, o domove, ktorý je chvíľu blázincom, potom terapeutickou skupinou a ihneď na tom hrejivým hniezdom, o vzťahoch detí s rodičmi, súrodencov, partnerov – o veciach, ktoré poznáme až príliš dobre, no vždy, keď na ne natrafíme, nás prekvapia, pobavia, rozosmejú či dojmú.

Nie tak úplne vážna hra o nás a okolnostiach, ktoré nás robia tým, kým sme: našich rodičoch, našich láskach, našich nesplnených snoch aj o tých, ktoré sa splnili, hoci sme v to ani nedúfali, o nádeji – lebo akokoľvek klišé a sprofanovaná je, stále umiera posledná, či sa nám to páči, alebo nie.

Komédia nielen o Rusínoch a Východe, ale o každom (a pre každého), kto sa niekedy musel vrátiť domov, kto niekedy z domu túžil utiecť, kto sa niekedy vo svojom živote aspoň na čas stal súčasťou nejakého domova a zaujal aspoň jednu z rolí: rodič, dieťa, súrodenec, manžel...

Divadlo/zrkadlo – v ktorom sa spoznáte, v ktorom spoznáte svojich príbuzných a nájdete si nových, v ktorom sa dozviete niečo nové o tom, čo ste už dávno vedeli.


V inscenácii sa fajčí!

Kúpiť vstupenku!